Čo by som v tridsiatich poradil svojmu 20 ročnému „JA“

Pred­ne­dáv­nom som mal 30 ro­kov. Z ne­ja­kého dô­vodu z toho nie som prí­liš nad­šený. Keď som za­čal hod­no­tiť moje dvad­siate roky, uve­do­mil som si, ako veľa chýb som spravil a koľko vecí som sa sti­hol na­učiť v tejto de­káde môjho ži­vota. Vzišlo z toho nasle­dovné: 11 veci, ktoré som mal ve­dieť, keď som mal 20.

Ak by som mal mož­nosť, tak by som sám sebe rád po­ra­dil práve toto!

1. Ces­tuj

Ako dvad­siat­nik máš ešte re­la­tívne málo po­vin­ností, tak choď von do sveta a pre­ces­tuj ho. Keď bu­deš mať 30, tak sa na ces­to­va­nie bu­deš po­ze­rať inak. Bu­deš po­hodl­nejší, na­vyk­nutý na istý štan­dard, možno bu­deš mať ro­dinu, či iné zá­väzky, a teda ti už bude chý­bať čosi z tej ty­pic­kej mla­díc­kej bez­sta­rost­nosti. Od ces­to­va­nia bu­deš oča­ká­vať istý kom­fort, bu­deš chcieť spať v kraj­ších ho­te­loch a jesť v lep­ších re­štau­rá­ciách.

Ako dvad­siat­nik ta­kéto ná­roky väč­ši­nou ešte ne­máš, tak to skús zú­žit­ko­vať a za malé pe­niaze pre­ces­tuj, čo sa dá. Skús na­prí­klad rok in­ten­zívne pra­co­vať a šet­riť, aby si si mo­hol do­priať me­sačné (alebo aj dl­h­šie) spoz­ná­va­nie od­ľah­lých (alebo aj blíz­kych) častí sveta dob­ro­druž­ným a ne­za­bud­nu­teľ­ným spô­so­bom. Pre­spá­va­nie „pod klo­bú­kom“, pe­šia tu­ris­tika a malé lacné bis­trá majú svoje čaro, na ktoré bu­deš ne­skôr nos­tal­gicky spo­mí­nať.

Tip: Ne­ces­tuj tam, kam ces­tujú všetci. Choď rad­šej na miesta, kde iní ešte ne­boli. (No, nie­kto by tam už byť mo­hol, ale chá­peš. Nie Dis­ne­y­land, ale rad­šej ča­jové plan­táže na Srí Lanke, pop­rí­pade pik­nik pri ak­tív­nej sopke na Is­lande.) Ces­tuj, aby si sa niečo na­učil. Ces­tuj, aby si ob­ja­vo­val. Ces­tuj do miest, ktoré sú pre teba vý­zvou a ktoré z teba uro­bia lep­šieho a uve­do­me­lej­šieho člo­veka. Keď sa vrá­tiš z chu­dob­ných kra­jín, dva krát si ro­zmys­líš, ako še­trne bu­deš na­rá­bať s jed­lom, či si sku­točne kú­piš to najlacnej­šie tričko, alebo či sa bu­deš spr­cho­vať pol ho­diny. Pop­rí­pade si bu­deš vá­žiť aj také bežné veci, ako dobrú šálku čaju a do­máce po­tra­viny. A možno do­sta­neš chuť tu na Slo­ven­sku niečo nové vy­bu­do­vať, lebo to uvi­díš na vy­spe­lej­ších mies­tach v zahraničí.

2. Bu­duj

Ne­strá­caj čas prá­cou na ví­ziách iných ľudí. V tejto de­káde ešte bez prob­lé­mov zvlád­neš obe­to­vať tro­chu svojho času a po­hod­lia, aby ti to ne­skôr do­nieslo veľ­ko­lepé vý­sledky. Po­roz­mýš­ľaj nad tým, ako by si svoje oko­lie chcel zme­niť, vy­lep­šiť. Aj keď si ešte mladý, aj tieto roky sa po­čí­tajú, takže je lep­šie ich už te­raz ve­no­vať nie­čomu per­spek­tív­nemu, nie­len ich „pre­tr­pieť“ a pre­čkať s vi­di­nou lep­šej budúcnosti. Ne­skôr mô­žeš zle­ni­vieť a tú vi­dinu ni­kdy ne­do­siah­nuť, pre­tože stvrd­neš v nud­nej práci, z kto­rej bude ťažké unik­núť. Te­raz je ten správny čas nudné pro­stre­die opus­tiť a za­čať pra­co­vať na nie­čom no­vom – aj keby hneď išlo o niečo veľmi od­vážne, až ťažko realizovateľné. Ni­kdy ne­vieš – možno to práve tebe vy­jde.

3. Čí­taj

Čí­taj každý deň. Čí­taj všetko, čo mô­žeš. No­viny, knihy, ma­ga­zíny, ča­so­pisy. Nie­lenže si tým tré­nu­ješ mo­zog, ale na­sá­vaš ob­rov­ské množ­stvo in­for­má­cií. Buď se­lek­tívny a čítaj kva­litné veci, no ne­za­bú­daj ani na to, že čí­ta­nie musí byť najmä ra­dosť, a preto by ťa malo hlavne ba­viť. Za­plať si pred­platné ná­uč­ného me­sač­níka, sta­nov si na každý me­siac mi­ni­málne jednu pre­čí­tanú knihu, vy­tvor si re­a­ding list a po­maly spoz­ná­vaj svet očami iných. Ne­čí­taj len o ve­ciach, ktoré už po­znáš. Sú veci, ktoré sám ne­za­ži­ješ a na ktoré sám ne­prí­deš.

Práve preto sú knihy také ča­ro­vné – vďaka nim ne­pre­ži­ješ len je­den ži­vot, ale rovno toľko, koľko si vy­be­rieš. Roz­ší­ria ti ob­zor, na­učia ťa mys­lieť spô­so­bom iných kul­túr, pomôžu ti mno­hému po­ro­zu­mieť, po­núknu ti únik pred nie­kedy ne­prí­jem­nou re­a­li­tou a urobia ťa to­le­ran­tnej­ším.

4. Pre­staň toľko po­ze­rať te­le­ví­zor

Ne­bu­deme sa tvá­riť, že vô­bec nič v te­le­ví­zií nie je uži­točné a dobré. Len treba, tak ako pri všet­kom, byť se­lek­tívny a zdra­vým roz­umom si ur­čiť, ktorý prog­ram ti niečo dá a ktorý ti na­opak za­bije nie­koľko moz­go­vých bu­niek už pri úvod­ných titulkách. Te­le­ví­zor je mé­dium dvad­sia­teho sto­ri­čia, no aj v tom dvad­sia­tom pr­vom sa z neho dá veľa zís­kať. Nájdi si správy, ktoré sú naj­me­nej bul­várne a po­li­ticky zau­jaté a pra­vi­delne ich sle­duj. Ne­po­ze­raj len slo­ven­ské správy, ale aj za­hra­ničné, nech máš na vec aj iný po­hľad ako ten do­máci. (Týmto spô­so­bom si bu­deš tré­no­vať aj cu­dzie reči.) Vy­čleň zo svojho re­per­to­ára všetky pri­mi­tívne re­a­lity show odo­hrá­va­júce sa na far­mách a stat­koch a na­miesto nich si po­zri dobrý film, dis­ku­siu, či do­ku­ment. Slo­ven­ská a česká pro­duk­cia ne­rovná sa len Su­pers­tar a Zá­mena man­že­liek, a ame­rická pro­duk­cia ne­rovná sa len Ste­ven Se­gal a Prci prci pr­cičky, takže by bolo fajn tie lep­šie vody za­čať ob­ja­vo­vať. No a sa­moz­rejme, s ni­čím, ani s tel­kou to ne­treba pre­há­ňať. Ve­nuj jej hodinku-dve denne a viac nie. Kazí ti zrak a spá­nok, takže po­tom už rad­šej siahni po knihe.

5. Ka­ri­éra

Ne­pra­cuj pre veľké firmy, pop­rí­padne nie te­raz. Skús svoj čas a dô­veru vlo­žiť do mla­dých ná­dej­ných pro­jek­tov, ktoré môžu mať veľkú bu­dúc­nosť. Nie­lenže pri ich úspe­choch bu­deš mať oveľa väčší po­cit za­dos­ťu­či­ne­nia, ale ak to s nimi vy­jde aj dlhodobo, bu­deš v tých trid­sia­tych ro­koch nie­kde úplne inde, ako keby si os­tal v anonym­nej mase ra­do­vých za­mest­nan­cov.

6. Dô­vera

Ako ho­vorí staré ruské prí­slo­vie: dô­ve­ruj, ale pre­ve­ruj. Dô­vera ti môže za­biť vzťah, môže zni­čiť tvoje ná­pady, do­konca ťa pri­pra­viť o pria­te­ľov a ub­lí­žiť ti. Be­z­hra­nične dôvero­vať, to je lu­xus, ktorý si ne­mô­žeš do­vo­liť pri kaž­dom. Ne­treba byť na­ivný, ale zase ani pa­ra­no­idný. Dô­ve­ruj ľu­dom, kým ti ne­dajú dô­vod im ne­dô­ve­ro­vať! Nie­ktorí ľu­dia sú na tomto svete len na to, aby s te­bou jed­no­du­cho vyj*bali. Skús sa od nich neučiť, len po­u­čiť.

7. Ľu­dia

Ľu­dia sú tou naj­lep­šou a zá­ro­veň aj naj­hor­šou ve­cou, s kto­rou prí­deš do kon­taktu. Ich (vlastne naša) moc spo­číva v tom, že ti pri tých správ­nych pod­mien­kach do­kážu ži­vot oto­čiť o 180 stup­ňov. Lenže to môže byť dob­rým aj zlým sme­rom. Väč­šina ľudí je v po­hode a dajú sa to­le­ro­vať, pop­rí­pade zniesť. Veľa z nich sú prie­merní. No nie­ktorí sú úžasní. Ob­klo­puj sa práve takými ľuďmi, ktorí ti môžu byť vzo­rom a ku kto­rým môžeš vzhlia­dať, pre­tože práve tí ťa do­kážu po­su­núť do­predu. Ich am­bí­cie a ví­zie budú in­špi­ra­tívne a mo­ti­vu­júce. Ako je už dl­h­šie známe, ani tých sku­toč­ných pria­te­ľov ne­mu­síš mať na každý prst de­sať. Stačí menší klub vy­vo­le­ných a ove­re­ných ča­som. Ko­niec kon­cov, ne­mô­žeš ani so všet­kými vy­chá­dzať. To proste nejde.

8. Zhod­noť čas

Ne­strá­caj čas s ľuďmi, kto­rým ne­ve­ríš. Ne­strá­caj čas s pria­te­ľom/pria­teľ­kou, ktorý/a ťa pod­vá­dza. Ne­strá­caj čas s pria­teľmi, ktorí sa k tebe ne­cho­vajú tak, ako sa ty cho­váš k nim (za pred­po­kladu, že sa k nim cho­váš dobre). Jed­no­du­cho po­ve­dané, ne­hádž pra­sa­tám perly. Jed­no­du­cho ich ne­oce­nia.

Ne­meš­kaj! Váž si čas iných ľudí. Ak meš­káš, zrejme ti na nich a ich čase ne­zá­leží, alebo si mys­líš, že si niečo viac a že by preto mali ča­kať oni na teba. Nie­ktorí ti po­ve­dia, že meš­kať je v po­riadku. (Nie je.) Iní budú zase tvr­diť, že sú jed­no­du­cho takí. Práve preto by si ich mal pre­hod­no­tiť.

9. Zly­ha­nie

Také po­riadné zly­ha­nie ťa toho môže dosť na­učiť, či už ide o prácu, lásku, so­cia­li­zo­va­nie, spo­lu­bý­va­nie, pria­teľ­stvo, či biz­nis. Na ná­lade ti síce ne­pridá, ale ak už k tomu príde, snaž sa z toho rýchlo otriasť a hlavne sa s toho po­u­čiť. Na dru­hej strane, nie­ktoré zly­ha­nia po­riadne za­bo­lia a bude im treba ne­chať čas na pre­bo­le­nie. Ani to ne­treba prí­liš náh­liť a na po­u­če­nie si mu­síš ne­chať čas. Ak sa ale úspešne po­u­číš, bude to zna­me­nať je­diné – nie­lenže si zly­hal, ale si sa aj zlep­šil.

10. Úspech

Ne­exis­tuje bod, v kto­rom si mô­žeš po­ve­dať, že si uspel. Ur­čite nie vo svo­jich 20 ro­koch. V mo­mente, keď si niečo také po­vieš, pre­sta­neš na sebe pra­co­vať a bu­deš stag­no­vať. A stag­ná­cia je vra­hom všet­kej kre­a­ti­vity, na­pre­do­va­nia, úspe­chov a mo­ti­vá­cie. Takže na­miesto spo­koj­ného tľap­ka­nia po pleci a vy­lo­že­nia nôh si hneď urči ďal­šiu métu, ktorú chceš do­siah­nuť.

11. Tr­pez­li­vosť

Buď tr­pez­livý. Nič, čo je sku­točne dobré ne­príde len tak ľahko a rýchlo. Nič, čo má sku­točnú hod­notu, ne­bude možné vy­bu­do­vané za mi­nútu. Tr­pez­li­vosti sa treba na­učiť, to je pravda, ale už od za­čiatku sa mu­siš pri­pra­viť na to, že ak chceš niečo sku­točne dobré, ľahké to ne­bude. Plá­nuj dl­ho­dobo, mysli na­naj­výš v ro­koch, pra­cuj dlhé me­siace a ži pre každý je­den deň.

---

Autor článku: Peter Turek

Zdroj: www.startitup.sk